Stanislav Mikuš realizoval rozsiahly súbor sochárskych diel v
architektúre, v oblasti pomníkovej a pamätníkovej tvorby, ako aj v
oblasti voľnej tvorby, s osobitným dôrazom na figurálne ženské torzo,
akt, respektíve kompozíciu. Venoval sa tiež netradičným vrstveniam
dekoratívneho sochárstva, úžitkovým aspektom voľnej sochárskej tvorby
určenej do záhradného prostredia a tiež interiérovej dekoratívnej
sochárskej tvorbe v oblasti skla, keramiky, v bronze, v kameni či v
kujných a liatych materiáloch.
Sochárska portrétová a pamätníková tvorba bola venovaná národným
dejateľom, matičiarskym tradíciám a hnutiu. Významné sú aj iniciatívy vo
vzťahu k sakrálnym témam, jeho tvorba načiera do tradícií vrátane
kresťanskej. Dlhé roky pracoval na monumentálnom zavŕšení súboru diel,
na soche Krista, ktorú mal vytvoriť k výročiu návštevy Jána Pavla II. v
Petržalke. Jedno z takýchto diel k téme mu dokonca ukradli a dodnes
chýba.